Neštěstí slovenských skialpinistů v roce 2004
3. 4. Malá Fatra: 43ročný J.D. zo Sučian sa nevrátil zo skialpinistickej túry v severných žľaboch Malého Kriváňa. Pri pátracej akcii bol nájdený v polovici centrálneho žľabu mŕtvy na lavíne, ktorú si pravdepodobne sám uvoľnil. Horská záchranná služba ho transportovala 300 m spustom na lanách.
28. 3. Vysoké Tatry: Skialpinista Milan Madaj s druhom liezli Martinovou cestou z Poľského hrebenu na Gerlachovský štít, keď jeden z nich sa odtrhol od steny. R. Komoras si pri výpadku zo steny poranil nohu a utrpel aj vnútorné zranenia. Zraneného horolezca dostali záchranári dolu po niekoľkohodinovom výstupe. Po príchode ostatných záchranárov s technickým a materiálnym vybavením bol zranený horolezec spustený pomocou lanovej techniky v náročnom snehovo-skalnom teréne 350 metrov do Velickej doliny, odkiaľ ho transportovali na Sliezsky dom.
14. 3. Vysoké Tatry: 28ročný skialpinista Tomáš z Prešova, utrpel vážne zranenia hlavy a krčnej chrbtice po 300metrovom páde v oblasti Lomnického štítu. Osudnou sa mu stala lyžovačka z Jordanovej štrbiny do Medenej kotlinky. Zraneného pripravili na letecký transport členovia horskej služby a posádka vrtuľníka ho navijakom vytiahla na palubu, kde mu poskytli prvú pomoc. Horolezec však ťažkým zraneniam podľahol.
Pre 12. hodinou vyváža lanovka 12 členov Horské služby na medzistanicu. Skupinu záchrancov doplnili lyžiari z Dukly Liberec a lyž. odd. z Lipt. Mikuláša.
Po niekoľkých sto metroch stretkli sme zamestnaca lanovky P. Salusa. Je lehce zranený a podáva nám presnejšie informácie. Pod Derešmi leží traja ťažko ranení lyžiari. On sám sa zošmykol na ľade po oprave lanovky a spadol miernejším žlabom.
V kotle pod Derešmi v priestore asi 100 metrov ležali tri postavy, jedna z nich bola už nehybná. Dvoch zranených sme ihned ošetrili.
Keď se smutný sprievod pohol do Jasnej, člen HS A. Šoltés spozoroval asi 20 metrov nad nami medzi kameňmi červený predmet. V domienke, že ide o čiapku, pobral sa pro ňu. Zostal však prekvapený, keď pred sebou videl dalšiu obet, dobrovoľného člena HS Bohuša Čižmára.
O 15.30 hod. sa akcia skončila. Po zhodnotení, vyšetrení prípadu a podľa výpovede svedkov našťastie sa stalo takto:
Asi o 10. hod vyšla z vrcholovej stanice na Chopku skupina lyžiarov. H. Brabcová nezvládla ťažký zľadovatelý terén a sklzla sa pod Dereše. Jej kolegovia inž. V. Itze a V. Štrba ju chceli nájsť a poskytňúť prvú pomoc. V ťažkom teréne sa tiež pošmykli a spadli pod Dereše. Očitý svedok katastrof, dobrovoľný člen HS Bohuš Čižmár pokúsil sa zísť žľabom k postihnutým. Nešťastnou náhodou sa tiež zožmykol a veľkou rýchlosťou narazil na skalnú morénu. V kritickej chvíli rozhodla sa aj M. Zimová bez lyží poskytnúť prvú pomoc, no aj ona sa zrútila do priepasti.
Bilancia tragédia je strašná: M. Zimová a B. Čižmár podľahli na mieste zraneniu, H. Brabcová a inž. V. Itze boli ťažko ranení, P. Salus a V. Štraba ľahšie ranení.
Všetci menovaní mali snahu pomocť H. Brabcovej. Nikto z nich v dobrej snahe neuvažoval, že sám na ťažký terén nestačí. A predsa stačilo iba privolať na záchranu Horskú službu, ktorá má skúsenosti i vybavenie poskytnúť pomoc aj v najťažších podmienkách. Veď je nepísaným zákonom pre všetkých návštevníkov hor, že pri nebezpečenstvách vo vysokohorskom prostredí vždy treba oznámiť prípad Horskej službe a nekonať unáhlene na vlastnú päsť.
Pramen: Krásy Slovenska, 1962/2
VIDEO
FACEBOOK
TWITTER
INSTAGRAM
PINTEREST
ENGLISH
