Polemika sa da viest aj vecne a hlavne korektne bez vulgarnosti a bez sovinizmu. Nenavist medzi susediacimi narodmi patri medzi najnegativnejsie ludske vlastnosti. Pri takychto diskusiach nikdo nechce vziat do uvahy skutocnost ze s Cechmi sme zili skoro 70 rokov v tej istej republike a ze znacna cast Slovakov ma v Cechach pribuzdnych a naopak Cesi maju rodinu na Slovensku. A ze obidva staty su v spolocnej Europe. Slovak rozumie Cecha a Cech rozumie Slovaka. Nase reci maju spolocne korene, tz ze neexistuje medzi nami komunikacny problem.
Zajtra možme zaplatit životom
Pri komentovani tragedii budme vsak ludmi hodnymi tohto oznacenia a vedzme, ze zajtra mozeme aj my urobit tu istu alebo inu (este väcsiu) volovinu, za ktoru zaplatime zivotom. Mentalita a sposob spravania sa ludi ktori chodia do hor nemozeme zmenit z jedneho dna na druhy. Len dlhodoby proces vychovy moze doniest vysledky. To je vecou horolezeckych organizacii a zurnalizmu.
Cesi su jednymi z hlavnych, najpocetnejsich klientov v slovenskych horach. Aj vdaka im funguje slovenske hospodarstvo. Hladajme preto pri tragediach umiernene slova a vyhybajme sa absolutne sovinistickym a nacionalistickym vyrokom. Tragedie sa mozu a musia analyzovat, ale podstatnou vecou je ton, akym sa prezentuju vysledky rozborov.
Naša povesť medzi záchrancami
Ja (rocnik 1939) som vyrastol v Poprade a po vojne som zacal chodit do zakladnej skoly. Uz vtedy ma s bratom bravali moji rodicia do Tatier. V Tatrach nebolo skoro pocut slovenskeho slova, velka väcsina navstevnikov boli Cesi. Myslim si, ze Cesi mali vtedy väcsi zaujem o hory, turistiku a horolezectvo ako slovaci. Potom sa to vyrovnalo, Slovakov bolo v tatrach coraz viac.
Slovaci niekedy vyuzivaju statistiku horskych urazov pre proticeske utoky. Ja som najprv proti akemukolvek nacionalizmu a urazy treba analyzovat, aby sa dali z nich vyvodit urcite vysledky.
Vo Svajciarsku som poznal veduceho horskej zachrany v Zermatte. Tento mi povedal, ze tato organizacia ma najviac problemov z ludmi z vychodu - menovite s Madarmi, Poliakmi, Slovakmi a Cechmi. Teda nasa povest medzi zachrancami v zahranici je rovnaka, väcsinou nie velmi dobra.
S ludmi s ktorými som mal vypestovanú doveru
V Tatrach som zistil, ze Cesi, hlavne ti co vyrastli na piesku boli casto lepsimi lezcami ako Slovaci. Samozrejme ze boli vynimky. vo Svajci som liezol casto s Cechmi, pieskarmi, boli bez vynimky v skale lepsi ako ja.
To co ma prekvapuje v Tatrach, su napriklad zakazy pohybu v zime na urcitych trasach. Je to udajne aj kvoli bezpecnosti. Som presvedceni ze navstevnici hor by mali vyvinut vlastnu sebakritiku a schopnost posudzovat teren a podmienky. Vo Svajciarsku som nikdy nevidel v zime ist v zladovatelom terene na strmom snehu turistov, a este k tomu bez maciek. Myslim tym na posledne urazy pri vystupe na Teryho chatu. Tu nevidim rozdiel medzi Cechmi a Slovakmi. Casto sa vrhaju bez rozmyslania do huby obludy a namyslaju si pri tom, ze si tato na nich vylame zuby. Ale stane sa opak. Bohuzial. Turisti sa musia naucit rozumiet horam a vypestovat si v sebe urcity stupen pudu sebazachovy.
Ako horsky vodca som bol vzdy v uplne inej situacii. Ked klienti zaplatia honorar, su aj ochotni pocuvat vodcove rozhodnutia. To sa na amaterskej urovni casto nerobi. Preto som vzdy rad chodil do hor alebo ako vodca, alebo s ludmi s ktorymi som mal vypestovanu doveru k mojim schopnostiam. Okrem toho s ludmi, ktori su v horach samostatni a vedia sami o vsetkom rozhodovat. Taki boli vsetci moji pravidelni priatelia v horach, ktorych som mal v Poprade. Tak sme robili aj tury bez lana, solo jeden za druhym, alebo solo sam. A prezili sme to.
Čtěte více o horských vůdcích: Vůdce, průvodce, instruktor, Horský průvodce není vůdce, Na koho v horách spoléhat?, Ani horský vůdce není zárukou, že nezemřeš pod lavinou, Nikdo z nás u nehody v Lizum nejspíš nebyl
Text napsal Alex Luczy v rámci rozsáhlého článku Češi na cestě kolem světa v Lidových novinách 13. ledna 2017.