Rozvodnica vchádza na slovenské územie pri obci Obručné a pokračuje ďalej na Minčol (1157 m n.m.), Zadnie skalie (732), Demianku (791), križovatku poľnej cesty nad obcou Senvíz (703), Kuligura (1252), Zamčisko (1217), Javorinu (1217), Krížový vrch (1060), Lesek (870), Vilkovce, Horu (888), Hozelec, Gánovce-kúpele, lokalitu pračloveka z doby neandertálskej.
Zmena v budúcnosti?
V ďalšom smere je zaujímavé, že rozvodnica sa netahá na sedlo (759), ale na Krížovú (943). Skúmaním hmót nánosu sa zistilo, že cez sedlo (759) sa zbiehali už dávnejšie vody od Kráľovej hole do Popradu.
Neskor sa tu prebil Hornád a vznikol dnešný stav. Hornád odvádza vody do úmoria Čierneho mora. Pozoruhodné je, že Hornád má nižšie položené koryto. Preto časom može tzv. spätnou eróziou postupne predĺžiť horný tok až do povodia Popradu, a tak odvádzať aj jeho vody.
Z Krížovej pokračuje rozvodnica na Krížnu (1101) a o chvílu sme na Kozorn kameni (1243) m a vo Vyšnej Šuňave. V tejto obci si všimnime, že tamojší kostol je postavený priamo na rozvodnici. Dažďová voda, stekajúca zo strechy, tečie na jednej strane do Čierneho Váhu, na druhej zas do Popradu.
Štrbský potok sa rozdvojuje
Ďalej ide rozvodnica cez Vysoký diel (943), Vlčiu jamu (926), železničnú stanicu Štrba na Liskovec (968). Južne od prvej serpentiny autocesty na Štrbské Pleso rozdvojuje sa Štrbský potok na dva smery a tvori vodný súvis medzi dvorna úmoriami. Jedna vetva steká do Mlynice, druhá do Bieleho Váhu.
Čiara vedie ďalej až na Štrbské pleso (1350), ktoré je jazerom dvoch morí. Nemá viditelný odtok, ale pod povrchorn má spojenie s Mlynicou na východnej strane. Smierom na západnú stranu zásobuje vyvieračky, z ktorých sa tvoria Zelený a Štrbský potok, vtekajúce do Bieleho Váhu.
Horolezecký smer
Ak dosial opísaný smer možeme považovať za turistický, v ďalšorn treba rešpektovat smer horolezecký, vyžadujúci primeraný výstroj a výzbroj. Rozvodnica vedie na Predné Solisko (2119), Štrbské Solisko (2301), Velké Solisko (2414), Bystré sedlo, Furkotský štít (2405), Hrubo (2431), Štrbský štít (2385), Hlinskú vežu (2334), Koprovské sedlo (2180), Koprovský štít (2370), Čubrinu (2378). Ďalej pokračuje smerom na západ.
Hlavná rozvodnica Slovenska, od ktorej sa roztekajú vody do Dunaja a do Tisy, vzniká na Kozom kameni (1243) a dotýka sa týchto bodov: Jedlinský (1092), Čertovica (1249), Kráľova hola (1943), Trešník (1398), Priehybka (1225), Kypro (1384), Veľká Stožka (1391), Fabová hola (1441), Baňová (1095), Vepor (1341), Tri chotáre (1143), Dlhý grúň (1063), severozápadný cíp obce Sihľa, Ipeľ (1058), Mečiar (801), Jasenina (998), Zlatno a medzi povodiami IpIa a Rirnavy zbieha na štátne hranice slovensko-maďarské, smerujúc na Szilváskö na maďarskej strane.
Rieka je hranicou
Sledovaním územných hraníc na mapách sa možemne presvedčiť, že vačšinou sú totožné s rozvodnicami, prípadne rieka je hranicou.
Iba zriedka križujú hranice rieku. Taký zaujímavý príklad máme u Vláry, ktorá zbiera svoje vody na Morave a prichádza k nám cez zemskú hranicu ako prítok do Váhu. Nebude azda od veci, keď si pripomenieme, že už v 10. stor. východné hranice Velkomoravskej ríše viedli približne po hlavnej európskej rozvodnici.
Putovanie po hlavných rozvodniciach je náročnejšie, ale preto aj zaujímavejšie. Veď prejdeme niekolkýrni horskými jednotkami, od Beskýd cez Levočské pohone, Gánovsko-vernársky chrbát do Nízkych Tatier. Odtial alebo na sever po vysokej hrebeňovke Tatier až sa opät vrátime na Beskydy, ale už Západné, alebo jdeme na juh a krížom cez Rudohone až k vodám Ipľa.
Kolko pestrých scenérií sa nám pri takej ceste vystrieda, kolko poučenia získame pri pohlade do hlavných kotlin Slovenska, ktoré budú ležať hlboko pod nami.
Článek vyšel v časopise Krásy Slovenska 1960/3. Text byl redakčně krácen.