Skalnatá chata: Laco Kulanga odešel nosit z Tater na onen svět

Vyučil se v Ostravě horníkem. Pracoval jako vlekař, údržbář, později jako profesionální nosič a nakonec jako chatař na Skalnaté chatě.

Laco Kulanga  (1949 - 2020) nebyl žádný obr. Měřil 165 cm a vážil 75 kg.

Mezi vynášky, kterými se zapsal do historie tatranského nosení, patří 207,5 kg, ktoré vynesl na Zamkovského chatu, 151 kg na Téryho chatu a 141 kg na Zbojníckou chatu. Rekordní náklad byl 211 kg, který snesl ze Skalnaté chaty na Štart.

Rekordní vynášku věnoval Laco Kulanga symbolicky svému politickému idolu Vladimíru Mečiarovi.

Smrt při nosičském povolání

"Vraj ho našli turisti na chodníku. Resuscitovali ho na chate, ale odmietal ísť do nemocnice aj napriek tomu, že bol pomerne ťažko zranený. Presvedčili ho, po ošetrení však podpísal reverz, že chce ísť domov a tam umrel," uvedl pro televizi Markíza bývalý Kulangův nosičský kolega Peter Petras, dnes chatař Rainerovy chaty. "V piatok doobeda sme zasahovali na Skalnatej chate. Laco mal zlomenú kľúčnu kosť. Pošmykol sa, keď šiel so svojím nákladom sudov zo Skalnatého plesa na chatu," řekl jeden za zasahujících záchranářů pro portál Nový Čas.

Skalnatá chata (Köpatakitavi mendékház, Steinbachseehütte, Lomnickie Schronisko) stojí ve výšce 1725 m n. m. Nachází se ve Skalnaté dolině na okraji terasy Skalnatého plesa u červeně značené Tatranské magistrály.

V týchto miestach v dávnej minulosti vzniklo zoskupenie skalistých balvanov, pod ktorými sa vytvoril voľný priestor prestrešený balvanmi, ktorý prví návštevníci tejto oblasti používali a nazvali ho Ohnisko. 

V roku 1841 skalu obmurovali štyria sliezski turisti Ferdinand Burkhart, Karol Schneider, Jozef Scholz a autor prvého turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách Karol Lohmeyer. Pomáhali im horskí vodcovia Jakub Lux a Michal Stüber.

Majiteľ doliny Andor Spóner v roku 1877 obmurované útočisko pod skalou upravil.

V roku 1915 dolina patrila štátu a vďaka Uhorskému karpatskému spolku a pomoci vojakov dostala novú vylepšenú podobu. Okolo ohniska postavili múr, komín, zamrežovali okno. V novej útulni mohlo prenocovať až 25 turistov.

Po prvej svetovej vojne boli to najmä Kežmarčania, ktorí sa tejto oblastí venovali a núdzovú betónovú kavernu pri Skalnatom plese premenili v roku 1932 na Skalnatú chatu.

V roku 1932 prevzal útulňu Klub československých turistov. V roku 1934 bol tu prvým správcom Michal Tomčík, ktorý s mnohými finančnými a stavebnými ťažkosťami prestaval útulňu na chatu.

Od roku 1935 bola chata v celoročnej prevádzke a poskytovala ubytovanie pre 14 turistov. Bola v nej kuchynka, jedáleň a príbytok pre chatára. V tom čase namala veľa hostí a ešte menej vo vojnovom období. Počas výstavby visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso Michal Tomčík pracoval na stavbe ako stolár. O chatu sa starala jeho manželka Zuzka.

Po vojne prevádzka visutej lanovky prilákala nových návštevníkov. Keď zrušili Klub československých turistov, chata prešla do majetku Lesného závodu Vysoké Tatry, v roku 1952 ju prevzali Komunálne služby Vysoké Tatry, neskôr Správa tatranských chát, Reštaurácie a jedálne, podnik cestovného ruchu Turista.

O chatu nikto nemal záujem. Začala chátrať. Rudolf Presler s manželkou, ktorí tu vtedy pracovali, sa pokúšali malou prestavbou o jej znovuzrodenie, rozšírili jedáleň, ale najväčším problémom bol nedostatok vody. Na chatu ju museli nosiť. Počas chatárčenia Marty Pavlovej ju z hygienických dôvodov zavreli.

Po roku 1972 ľudská bezcitnosť dopustila schátranie budovy a jej čiastočné rozobratie, ktoré malo za následok obnaženie časti ohniska, z ktorého sa chata zrodila.

Správa TANAP-u, ktorá ju prevzala od ČSD - Jedálne a lôžkové vozne v roku 1984, časť chaty v roku 1985 dala zbúrať. Ozvali sa hlasy podporujúce názor, aby chata ako nefunkčná bola zbúraná i také, aby jej priestory boli využívané na muzeálnu expozíciu.

V roku 1993 Správa TANAPu prenajala chatu bývalému chatárovi zo Zamkovského chaty Ladislavovi Kulangovi, ktorý ju začal obnovovať a prestavovať. V súčasnosti je chata otvorená celý rok.

Booking.com

Chatári Skalnatej chaty

Dvaja bratia z Kežmarku, ktorých mená nie sú známe (1932 - 1933)
Michal Tomčík (1934 - 1945)
Michal Bobula (1946 - 1950)
Karol Bruk (1951)
Vladimír Lang (1951)
Ondrej Krasuľa (1952)
Tibor Molnár a Arpád Szabó (1952 - 1953)
Rudolf Presler (1953 - 1955)
Jaromír Machačka (1956)
Martin Fris (1957 - 1961)
Dodo Rybanský (1961 - 1962)
Marta Pavlová (1962 - 1972)
ČSD po roku 1972 chatu využívaly ako sklad
TANAP chatu prevzal roku 1984
Ladislav Kulanga (1993 - 2020)
Pavol Kulanga (2021 - dodnes)

INFO: Skalnatá chata

Zobrazit místo Mountains - hory na větší mapě

 Horské chaty na Slovensku

Vysoké Tatry

Bilíkova chata 
Horský hotel Sliezsky dom 
Horský hotel Hrebienok 
Chata Plesnivec 
Chata pod Rysmi 
Chata Solisko
Chata pri Zelenom plese  
Horský hotel Popradské pleso
Majláthova chata 
Rainerova chata 
Skalnatá chata 
Téryho chata 
Zamkovského chata 
Zbojnícka chata

Bývalé chaty: Važecká chata, Tri studničky, Kežmarská chata

Západné Tatry a Roháče

Chata pod Náružím 
Chata Zverovka 
Ťatliakova chata 
Žiarska chata

Nízke Tatry

Chata Björnson 
Chata Kosodrevina 
Kamenná chata pod Chopkom 
Chata generála Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom 
Turistická útulňa Ďurková pod Chabencom

Částečně obhospodařované utulny: Andrejcová, Hiadeľské sedlo, Ramža

Veľká Fatra

Horský hotel Kráľova Studňa 
Chata pod Borišovom
Smrekovica

Turistické salaše: Ponorka, Pod Suchým

Malá Fatra

Chata pod Chlebom 
Horský hotel Havrania Zázrivá 
Chata pod Chlebom 
Chata na Grúni 
Chata pod Suchým 
Chata Vrátna 
Chata pod Kľačianskou Magurou 
Chata na Martinských holiach 
Chata pod Sokolím

Oravská Magura

Chata Kubínska hoľa

Poľana

Horský hotel Poľana