Ako keby mali klapky na očiach

Hneď na začiatku chcem upozorniť, že poukázanie na predátorov v tomto príspevku nie je vedené proti nim, ale na chyby, ktoré sa pri ich ochrane robia. V dnešnej dobe je v móde, že rôzne organizácie alebo zoskupenie ľudí si vytypuje predátora, o ktorého ochranu, záchranu a rozvoj jeho populácie sa budú zasadzovať.

Prirodzená potravinová základňa

Mnohokrát mi to pripadá, ako keby mali klapky na očiach. Vidia len to svoje a širšie súvislosti ich veľmi nezaujímajú. Po väčšine sa veľmi netrápia, v akom stave je predátorova prirodzená potravinová základňa a ani tým, ako ju zlepšiť. Keď sa v prírode nájde predátorom strhnutý jeleň, i keď pri tom nebol žiadny svedok, je to v poriadku – žiadne spochybňovanie. Prečo aj, je to jeho prirodzená potrava.

Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku sú populácie predátorov vlka a rysa, ktoré sa za celý svoj život nestretnú s tatranským kamzíkom. Tým chcem poukázať na to, že vlk a rys majú na území Slovenska omnoho väčší priestor s vhodnými podmienkami pre svoj život, ako má kamzík.

Strhnutý kamzík

Ak sa v prírode nájde strhnutý kamzík, všetko sa začne spochybňovať. Či náhodou nepodľahol nejakej chorobe a až potom ho predátor skonzumoval. Takto isto sa začne špekulovať s kamzičími mláďatami nájdenými na orlích hniezdach. Literatúra naša a aj zahraničná uvádza, že aj kamzík má prirodzených predátorov. Tiež to bolo v dostatočnej miere preukázané vo viacerých príspevkoch na spomínanej konferencii. Predátori za normálnych podmienok plnia významnú selekčno – asanačnú funkciu, pretože ulovia väčšinou slabších, chorých, starých a jedincov z najmladších vekových kategórií.

No v prírode je to podmienené rôznymi skutočnosťami. Napríklad u vlka nemusí to byť vždy pravda, že uloví zviera podľa selekčných noriem. Vlk mnohokrát loví predovšetkým nadhánkou a ten najzdatnejší jedinec môže byť ulovený striehnucimi vlkmi, pretože beží prvý.

Záleží len od človeka, ak chceme mať predátorov normálne zapojených v prirodzenom procese, musíme sa starať predovšetkým o rozvoj ich prirodzenej potravinovej základne. Nestačí ich len úplne chrániť. V posledných rokoch v prírode sú nízke stavy najmä drobnej zveri a taktiež poklesli stavy raticovej zveri všetkého druhu, čo má za následok zvýšenia tlaku predátorov na populáciu kamzíka. Musíme si uvedomiť, že tatranský kamzík môže žiť len v úzko ohraničenej ploche na území Slovenska.

Populácia svišťa

Táto plocha zatiaľ s overenými životnými podmienkami pre život tatranského kamzíka sa nachádza na území Vysokých a Západných Tatier a Nízkých Tatier, aj to len asi v tretinovej výmere týchto národných parkov. Tak isto sa nemôže v tejto súvislosti opomenúť ani pôvodná populácia svišťa, ktorej biotop sa temer zhoduje s biotopom kamzíka. Nestačia, len argumenty, že tieto dva symboly Tatier sú prirodzenou potravou predátorov. Dokonca jestvujú názory, že keď kamzík v Nízkych Tatrách je nepôvodný druh, nič sa nestane, ak o túto populáciu prídeme.

Práve naopak, dôležitosť populácie v Nízkých Tatrách narastá v súčasnosti s nízkymi stavmi kamzíka v oblastiach jeho pôvodu – TANAP. Musíme si uvedomiť (kým nie je neskoro), že tieto dva poddruhy kamzík a svišť žijú len na Slovensku, a keď o ne prídeme, bude to nenávratne stratené.

Uvediem niektoré moje pozorovania kamzíkov v pásme lesa. Nie je to každodenný jav. No práve pri tomto zachádzaní do lesa sa môžu stať ľahšou korisťou predátorov. Deje sa to hlavne v zimnom extrémnom počasí a predjarnom období schádzaním za lepšou pašou. No najväčšie nebezpečenstvo pre ne predstavuje , keď sú tam donútené zostúpiť vplyvom človeka. Vtedy sú akosi menej ostražité pred prirodzenými nepriateľmi.

Prirodzené prechody kamzíkov cez pásmo lesa

Západné Tatry 4.2.1987 – Pri zimnom prechode cez vrchol Sivého vrchu sme pozorovali celkom čerstvé stopy kamzíkov (minimálne 2 ks). Pravdepodobne nás zbadali, alebo počuli a odskočili do skál pod nami. Preto sme ich nevideli. Na Sivý vrch prešli podľa stôp v snehu pásmom lesa.

Nízke Tatry 11.3.1983 – V tom čase sa na Ohništi zdržiaval celú zimu cap. Prešiel tam z hlavného hrebeňa Nízkých Tatier cez Rovnú hoľu a Svidovské sedlo 1133 m n.m. Počas zimy sme ho viackrát pozorovali v Ohništi 1533 m n.m. Je to cca 7 km od hlavného hrebeňa a z toho asi 3 km cez pásmo lesa.

Západné Tatry 2.3.2002 - Na Poľane v Bobroveckej doline cca 150 m pod Bielym plesom pri turistickom chodníku v smere od Salatína v snehu stopy kamzíkov. Bolo to v pásme lesa 1350 m n.m. chceli prejsť na Sivý vrch. Pravdepodobne ich vyrušili 3 skialpinisti, ktorí ma predbehli pod Poľanou. Kamzíky sa vrátili do Salatína – Grapov, kde som ich asi hodinu pozoroval (4 kozy, 1 háčikár, z toho 1 koza bez ľavého rožka).

Nízke Tatry 12.12.2002 – V doline Štiavnica pri Brenkusovej kolibe 1200 m n.m. vyšli 4 stopy kamzíkov z lesa zo svahu Štiavnice a pokračovali po turistickom chodníku až ku pamätníku skialpinistom, kde sa opäť skrútili na Štiavnicu.

Nízke Tatry – počas Veľkej Noci 2001 bola na Ďumbieri záchranná akcia horskej služby, ktorá trvala 2 dni a asistoval pri nej aj vrtuľník. Kamzíky boli zatlačené na hornú hranicu lesa na Ludárovej holi. Tam sa stali pravdepodobne z tejto príčiny vo veľkom snehu ľahkou korisťou vlkov. Postupne som tam 19.4.2001 a 30.4.2001 ponachodil zostatky kamzíkov a stopy vlkov po love a následnej konzumácii.

Roku 1989: 520 ks

Roku 1999: 172 ks

Roku 2002: 333 ks

V roku 2002 sa v TANAP-e pozitívne prejavila účinnosť a správnosť projektu na záchranu kamzíka.

Negatívne javy

potrava - nevyváženosť príjmu minerálnych látok, ťažké kovy

predátory - vlk, rys, líška, orol skalný, krkavec

zdravotný stav - ochorenia hubového pôvodu, parazity

neúmerná návštevnosť - turisti prespávajú v biotopoch kamzíka

športové aktivity - horolezectvo, skialpinizmus, paraglaiding, lety na rogalách, vyhliadkové lety na ľahkých lietadlách a najmä helikoptéry

zber lesných plodov - čoriedky , brusnice, huby

pytliactvo - lovenie kamzíkovo i inej raticovej zveri a tým znižovanie potravinovej základne pre predátorov

Územie vojenského muničného skladu

Na zamyslenie uvediem niektoré činnosti poľovníkov, o ktorých si myslím, že v prírode nemajú miesta. Niekedy pri vstupe do lesa mám pocit, či nevstupujem na územie vojenského muničného skladu. Každých 100 m je na strome pribitý posed. Z takto vybudovaných zariadení, vo väčšine pribité na stromy, a pri nespočetných moderných technických poľovníckych pomôckach zver má len malú šancu. Občas sa stáva, že sa nájdu jedinci, čo zlikvidujú takéto poľovné zariadenia. Určite toto nie je riešenie, ale len „výkrik do tmy“. Zlikvidované posedy poľovníci opäť pribijú na stromy.

V predjarnom období, aby si udržali v doline jeleniu zver a tým pozbierali čo najviac zhodov, prikrmuje sa silážou, kapustou, karelábmi, alebo rôznym exotickým ovocím, ktoré sa pokazilo. Bolo by dobre sa s týmto viac zaoberať, aký to má, alebo nemá vplyv na zdravotný stav, alebo úbytok raticovej zveri.

Tiež nepoviem nič nové, keď nájde poľovník v lese ulovené zviera predátorom, obyčajne sa dozviem, že si ho vzali pre psov. Predátor je takto nútený opäť viac loviť. Pri poľovačke na predátorov, ako návnada sa v tichosti používajú hospodárske zvieratá. Nájsť takúto návnadu je vec náhody. Takýmto spôsobom si predátory zvykajú na neprirodzenú potravu a vzniká ďalší problém.

Už viackrát som upozorňoval na neustále sa meniace problémy, ktoré zapríčiňujú rôzne aktivity človeka a že človek v tak husto kolonizovanej krajne ako je Slovensko vždy bude musieť citlivo zasahovať do prírody. Budeme stále naprávať chyby, ktoré vzniknú aj ako zo začiatku dobre myslené konanie.