Mišo Sabovčík a Adam Kadlečík zdolali kompletní Tatry ve velmi čistém stylu. Veškeré vybavení a jídlo nesli s sebou a zůstávali stále na hřebeni. Nikdy nesestoupili do doliny nebo dokonce k horské chatě.
Poslední dva dni neměli jídlo a nepili, protože jim došlo palivo ve vařiči. Ještě k tomu se probíjeli orkánem po hřebeni Belianských Tater.
Dvojice odstartovala v Hutianskom sedle, kterými začínají Západní Tatry, a skončila na Muráňskom sedle pod Muráněm v Belianských Tatrách.
Poslední, kdo se přechod seriozně pokoušel, byl Libor Hroza, ale několikrát ho zastavily sněhové podmínky již na začátku Vysokých Tater.
INFO: Stopy na hrebeni
Den po dni (podle webu JAMES.sk)
• začiatok 28. 02. 2013 Biela skala horáreň
• C1 – Brestová tesne za vrcholom
• C2 – Ostrý Roháč. Pre vietor a hmlu sme nedokázali zostúpiť do Jamnického sedla.
• C3 – Pyšné sedlo.
• C4 – Kasprov vrch. Po rozložení stanu a ľahnutí do spacákov vedľa stanice lanovky sme neodmietli pozvanie na čaj a rum od miestnych a prespali dnu v stanici lanovky = málo spánku :). Na ďalší deň v Hladkom sedle nás Gabo bohužiaľ opúšťa, ma problém s palcom a kolenom.
• C5 – Chalubinského vráta. Sme psychicky unavení z Gabovho odchodu, čo nás našťastie relatívne rýchlo prešlo a čakajú nás náročné Mengušáky.
• C6 – Veľké Hincovo pleso. Zostup z Vyšného Mengusovského sedla kvôli zlej možnosti na bivak, silnému vetru a tme.
• C7 – Mengusovské sedlo. V silnom vetre sme sa ráno vrátili na Prostredný Mengusovský štít a zvyšok dňa sme prečkali silný 27m/s vietor v stane v Mengusovskom sedle.
• C8 – Žabie sedlo. Veľmi ťažký deň za nami. Problémy so zlanením do Vyšného Žabieho sedla – vietor, dážď a ťažké lezenie na Žabom koňovi. V sedle asi najkrajšie a najlepšie miesto pre bivak 10 m pod sedlom na sever. Zlaňák do Žabieho sedla je v tom vetre o držku. Mne sa sekli laná, Adamovi sa sekol prusík do zlanítka, strácame tam nožík a slnečné okuliare. Ja následné strácam lyžiarske okuliare.
• C9 - Východné Rumanové sedlo. Dostali sme info, že tam je taška s jedlom. To jedlo bolo asi 5 rokov staré, roztrhané a zhnité. Prespali sme pri ňom asi 20metrov na sever ). Pekný stenový bivak. Ďalej sme pokračovali hrebeňom na Ganek.
• C10 – Východná Železná brána. Večer sme stihli vyliezť prvú dĺžku Tilleho hrany. Nemali sme materiál na hákovanie, tak sme na ďalší deň v Tilleho hrane urobili variant vpravo do cesty Kývala-Zeitler a tretiu dĺžku doliezli Tilleho hranou. Ak by sme tam robili prvovýstup, tak to určite lezieme takto (na zimu je to pre nás logickejšie a hlavne, že sme to preliezli voľne za poctivých 6.
• C11 – Gerlachovské spády. Deň predtým sme zlanili dole z Batizovského štítu, kvôli hmle a blížiacej sa tme. Tento úsek nás neskutočne prekvapil a preveril poriadne našu psychiku. Urobili sme chybu, že sme si vopred niektoré úseky neprešli a nenaštudovali, ale potom by to nebolo také dobrodružné :). Hrebeň z Kačáku na Batizák – neskutočne komplikované lezenie. Na druhý deň sme vystúpili rovno na Zadný Gerlach.
• C12 – Svišťové sedlo. Konečne prišla tá jednoduchšia a psychicky menej náročná časť hrebeňa.
• C13 – Sedielko. V Javorovom sedle sme si po piatich bivakoch v mokrých spacákoch, konečne troška presušili spacáky na slnku. Takže už žiadne budenie, klepanie a ohrievanie sa varičom. Dochádzal nám plyn, jedlo a museli sme šetriť energiu.
• C14 – Biele pleso. Najdlhší deň za nami. Snehový hrebeň bol neskutočne zlý, nespevnené snehy, rozbitá skala, no všetko zlé... Veľmi nás to zdržalo, a tak sme sa rozhodli tesne pred Nižnou Baraňou strážou zlaniť z hrebeňa dole a vystúpiť do sedla Baranej Strážnice žľabom. Chceli sme mať už pokoj, tak sme riadne zamakali. Na Kolovom štíte sa zotmelo a zostup cez Belasú vežu bol zaujímavý. Na Jahňací štít sme ledva vyšli a na Bielom plese sme boli o 22.30. Správy o zlom počasí na ďalší deň nás ani nezaujímali, veď sme mali Vysoké Tatry za sebou a Belianky predsa prejdeme aj keby čo bolo.
• Ráno zostup na chatu Plesnivec, brodenie sa v hlbokom snehu na hrebeň. „Čerti sa začali hnať“, najprv sme z toho vetra mali zábavku, ale potom keď sa to zmixovalo s hustou hmlou, kryštálikmi ľadu a lavínami, sranda prešla. Neskutočný extrém a boj o život...
• Cez Belianky šiel s nami ako kameraman aj Tono. S Adamom boli presvedčení, že zo Širokého sedla zostúpia dole, no ja som vedel, že to nevzdáme pár metrov pred koncom „maratónu“. Ďalšia prachová lavína nás skoro zadusila. Potom ďalšie a ďalšie dosky, omrznuté ruky a nohy to pociťovali tiež, keďže boli obuté v mokrých topánkach a rukaviciach. O 17.00 sme v Novom sedle medzi Muráňom a Novým vrchom, vietor, sneh, hmla... dáme cigu a zbehneme dole k horárni popod Muráň ku kámošom.
Prohlédněte si podrobný nákres hřebenovky Vysokých Tater, lezecky nejtěžší části přechodu. Jeho autorem je zřejmě Ivan Dieška, který ho měl zopracovat pro Pavla Pochylého.
ZIMNÍ HŘEBEN VYSOKÝCH TATER
Dieška: Tatranská hřebenovka na papíře
Pochylý: Podrobná zpráva Pavla Pochylého
Duba: 150 kilometrů pro hřebenu Tater
Hroza: Co je potřeba na zimní tatranskou hřebenovku
Hroza: Tatry si zaslouží zimní hřeben
Zobrazit místo Mountains - hory na větší mapě