V nedeľu 5. septembra sa uskutočnilo Valné zhromaždenie Slovenskej skialpinistickej asociácie v Liptovskom Hrádku.
Celé zasadnutie poznačila mizivá účasť a zapisovateľ Igor Žiak to aj spomenul v zápise.
Naozaj sa celé zhromaždenie viedlo formou diskusie, nakoľko totiž ani nebolo veľmi čo predkladať či hodnotiť. Základným problémom je záujem o prácu v občianskom združení.
Každému až na prekvapivo jednu výnimku bolo jasné, že pokračovať štýlom z poslednej sezóny nie je dlhodobo a koncepčne možné a ani to nemá význam. Ak sa to dá tak povedať, celé zasadnutie sa šlo za jedným podstatným cieľom - dať si odpoveď na otázku, kto to bude viesť ďalej.
Hľadali sa rôzne alternatívy a ako povedal Igor Žiak, za tým účelom aby SSA mohla fungovať ďalej sú ochotní aj s Tomášom Petim byť členovia správnej rady ale on osobne už nie ako prezident.
A tak sa hľadali ďalší do partie. Bol to veru priam "pôrod". Pri vyjasňovaní si hlavne minulých sezón sa stále nanašla spoločná platforma s Petrom Svätojánskym, ktorý jediný hodnotil uplynulú sezónu ako lepšiu oproti minulosti. Predovšetkým preto, lebo všetko bežalo voľne a každý mal voľnú ruku. Nezväzovali nikoho žiadne pokyny, nové pravidlá a pod.
Logicky na to padol z pléna návrh aby sa uchádzal o pozíciu v správnej rade, prípadne ešte aj o trénera reprezentácie. Ako najlepší pretekár Slovenska v minulej sezóne by tak mal výrazne dobrú pozíciu k tomu aby dokázal nasmerovať pomoc vedenia SSA k takému reprezentačnému úsiliu aby výsledky vo svete aspoň u neho mohli byť výraznejšie a vhodné na prezentáciu úspechov slovenských skialpinistov.
Zároveň sa začalo diskutovať aj na tému vzťah ku SSA a hrdosti reprezentovať túto organizáciu. Tieto témy so sebou súviseli a Peter Svätojánsky takúto organizačnú prácu úplne jednoznačne vylúčil a aj po výmenách názorov za a proti nezmenil názor. Zostala potom dosť dlho patová situácia, nakoľko v dobe , keď dotácie a podpora zo strany Ministerstva školstva majú tendeciu klesať, klesá aj malou činnosťou oficiálna členská základna a panuje nejednotnosť hlavne na strane reprezentantov nemá pre istotu chuť nikto aktívne pracovať.
Poznáte to možno z vlastnej skúsenosti, za organizačnú prácu je väčšinou kritika či rôzne slovné hodnotenia poza chrbát. Reálne je treba povedať, že sa preberala aj technická možnosť zrušenia organizácie, čo sa však veľmi rýchlo zavrhlo.
Čo ale so stavom, keď členovia organizáciu chcú ale pracovať pre ňu nie?
Aby sa situácia rozuzlila, časť bývalého vedenia SSA (Rychliková, Belicová a Leitner), ktorým skončilo funkčné obdobie ešte pred rokom, nakoniec podala kandidátku do správnej rady a následne boli prakticky okamžite aj zvolení.
Motívom predovšetkým bolo aby SSA mohla plnohodnotne fungovať, nadviazať na rozpracované projekty a dokázať sa opäť rozbehnúť výraznejším krokom tak aby sa opäť členská základňa blížila k počtom z minulosti. Väčšina základne aby bola spokojná - čo je naozaj prvoradý záujem, hoci každý si uvedomuje, že nejaká "čierna ovca" sa vždy nájde.
Valné zhromaždenie zvolením správnej rady prakticky ihneď skončilo. Ďalšie úlohy zostávajú už na správnej rade a je toho neúrekom.
Zpracováno podle Slovenské skialpinistické asociace.